Zalievanie
„Podľa poradia dôležitosti zalievanie je ieste na prvom mieste.
V súvislosti so zalievaním si musíme zapamätať, že 
rastliny, okrem malých výnimiek, lepšie znesú, ak ich menej zalievame, teda ak sú suchšie, ako keď ich prelejeme.
Rastlinám, ktoré potrebujú veľa vzdušnej vlhkosti, túto nezabezpečíme prelievním. V suchom ovzduší bytov rastlina aj tak vyparuje oveľa viac vody, než je schopná prijať. Preliatím iba zadusíme korene, pretože nahromadená voda vytlačí z pôdy vzduch. Preto navrhujeme rastliny umiestniť v kvetinovej nádrži (stolíku), ktorá je vystlaná perlitom, koksom, rašelinou alebo štrkom. Kto veľa cestuje a nemá koho zalievaním kvetín poveriť, musí pestovať také rastliny, ktoré môžu vegetovať bez ujmy vo vode. Také sú napríklad šachory, pandany a podobne. Aj v našej neprítomnosti musí byt v byte 18 °C.“
Presádzanie
„Presádzanie robí starosti najmä začínajúcim pestovateľom. V kvetinárstve kúpené rastliny obyčajne nemusíme presádzať. Ani vtedy, ak si pestovateia myslia, že treba, lebo rastliny sú zasadené do črepníka z plastu.
Rastliny môžme pestovať v rozmanitých nádobách: črepník môže byť glazovaný, bez glazúry, a ako to dokazujú mnohé skúsenosti na dedine, vhodný je aj železný, či smaltovaný hrniec. Dôležité sú rozmery črepníka, nie materiál, z ktorého je vyrobený.
Zeminu kupujeme tam, kde je záruka, že dostaneme bezchybnú. V kvetinárstvach dostaneme niekoľko druhov zemín.
Kto si predsa sám chce pripraviť substrát pre rastliny, musí dbať, aby použité zložky neobsahovali choroboplodné zárodky, škodcov, rozkladajúce sa látky a pod. V lese nazbieraná listovka nie je dostačujúca. Musí sa zmiešať so zrelým maštaľným hnojom, pieskom, rašelinou, ktorá dobre prepúšťa vodu, ale ju aj zadržiava. Rašelina je vhodnou zložkou zemín aj pre tie rastliny, napríklad orchidey, bromélie, ktoré vyslovene kyslú zeminu nepotrebujú.“
Vetranie
„V zimných mesiacoch môžeme rastlinám veľmi ublížiť nesprávnym vetraním.
Rastliny sú obyčajne uložené blízko okna. Čerstvý vzduch, t. j. vetrať, potrebujeme však aj v zime. Okná musíme dobre utesniť, aby cez štrbiny neprenikal k rastlinám studený vzduch. Na trvalo prenikajúci chladný vzduch sú citlivé najmä fikusy. V zime podľa možnosti, nevetrajme cez tie okná, pri ktorých máme uložené rastliny!
Rozmnožovanie
„Pri opise rastlín sme v krátkosti uviedli aj možnosti ich rozmnožovania.
Najčastejšie používame rozmnožovanie odrezkami. Veľkú väčšinu izbových rastlín rozmnožujeme stonkovými alebo listovými odrezkami. Niektoré rastliny rozmnožujeme delením, prípadne odnožami. Rastliny, ktoré pestujeme v oknových debničkách alebo na balkóne, rozmnožujeme obyčajne semenom (letničky, dvojročné rastliny, ale aj trvalky).“
Rastliny v presklenej nádobe
Záhradka v skle
„Do interiéru vhodne zapadne sklená nádoba - demižón, v ktorom pestujeme izbové kvetiny. Má byť z priehľadného skla s obsahom 30 - 50 litrov. V uzavretej sklenej nádobe vzniká pre rastliny vhodnejšia vlhkejšia mikroklíma. Do demižóna sadíme rastliny náročnejšie na vlhko. Na dno nádoby dáme vrstvu z drobného štrku, na to 0,10 m vrstvu rašeliny, do tejto vrstvy môžeme priamo vysádzať rastliny. Do jednej nádoby umiestňujeme rastliny s rovnakými nárokmi. Usporiadanie rastlín a ich výber závisí od velikosti a tvaru nádoby. V byte môžeme demižón umiestniť vždy podľa našej nálady. Do demižóna môžeme sadiť: Pilea cadierei, Pilea nummularifolia, Peperomia obtusifolia, ’Variegata’, Fittonia verschaffeltii, Selaginella apoda a pod.
Do flaše sadíme rastliny takto:
- do čisto umytej a usušenej fľaše cez papierový lievik nasypeme dobre umytý piesok, dezinfikovanú zmes rašeliny a kompostovej zeminy tak, aby sa zemina nedostala na steny fľaše,
- na špajdlu priviažeme drobné náradie (vidličku, lyžičku), ktorým rozhŕňame zeminu,
- drobné rastliny zachytené do papierového lievika zasunieme do fľaše,
- pomocou pripraveného náradia umiestnime rastliny a zasadíme ich,
- pomocou gumenej hadičky, pripevnenej na paličku privedieme k rastlinám vodu a opatrne čerstvo zasadené kvetiny polejeme.“
(Citácie zdroja - kniha: LELKES, Lajos: Naše izbové kvetiny. Bratislava, Príroda, 1987, 276 s., ISBN: 80-07-00384-3)